Choď na obsah Choď na menu
 


        Starý hrad - Varín

                  Starý hrad - 3D vizualizácia

                  Starý hrad - facebook

s.jpg
                                                    

 

 

 

 História   Starý hrad (Starhrad) stojí na skalnatom žulovom kopci  (475 m n. m.), ktorý ja súčasťou predhoria krivánskej Malej Fatry. na pravom brehu rieky Váh. Jeho pôvodný názov bol Varín (Warna, Varna, Owar). Neskôr po vybudovaní nového  hradu Strečno sa začal používať názov Starý hrad ( Starhrad, Starigrad).  Strážil považskú obchodnú cestu a vyberalo sa tu mýto. V blízkosti hradu  bol aj brod cez rieku Váh. Už samotný názov hradu naznačuje, že patrí medzi najstaršie na Považí. Svedčí o tom aj praveké hradisko nachádzajúce sa v jeho blízkosti.

   Sústava hradov na Považí mala chrániť severozápadnú hranicu Uhorska. Vpád Tatárov v roku 1241 potvrdil odolnosť kamenných opevnení a stimuloval v priebehu 13. storočia stavbu ďalších kamenných hradov. Prvé zmienky o hrade Varín (Warna) sa objavujú v roku 1241 za panovania Bela IV. 54157.jpg V listinách z tohto obdobia je uvádzaný ako kráľovský majetok.  V roku 1244 ho panovník daroval Bohumírovi, ktorý sa osvedčil vo víťaznom boji proti Tatárom v bitke pri Šajave.  Hrad neskôr vlastnil rod Balassovcov. Potom ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v roku 1321 pripadol opäť Balassovcom. V roku 1323 získal panstvo s hradom zvolenský a liptovský župan magister Donč výmenou za ďarmotské majetky pri Ipli. V rokoch 1336-1338 sa ako záložný držiteľ hradu spomína pronotár Pavol Ugali. Po Ugalim ho ako kráľovský majetok spravovali panovníkom poverený kasteláni. Jedným z nich bol Peter Wangel. Starý hrad sa ešte v roku 1354 spomína ako Varín (Varna). Hradné panstvo Varín v prvej polovici 13. storočia tvorili rozsiahle územie ohraničené na východe Oravou, na juhu siahalo až za rieku Váh, na západe po Kysucu a na severe bolo ohraničené poľskými hranicami.  Keďže v tom čase už existoval nový hrad Strečno, nazvali Varínsky hrad Starým hradom (Starhrad) a takto sa trvalo označuje od roku 1384. Po výstavbe hradu Strečno, ktorý stal priamo nad dôležitou cestou, zostal Starý hrad už iba ako centrum panstva. Koncom 14. storočia hrad získal poľský hodnostár Sudivoj z Ostrorogu, ktorý na hrade sídlil do roku 1408.hhhjjjjj V rokoch 1408-1424 boli záložnými vlastníkmi hradu Stiborovci z Beckova. V roku 1424 král Žigmund venoval hrad svojej manželke Barbore. Po jeho smrti panovník Albert daroval v roku 1439 Starhrad kráľovnej Alžbete. Od roku 1442 do roku 1446 mal hrad v zálohe topoľčiansky husitský kapitán Ján Čapek. Kráľ Vladislav, aby vyrovnal dlh voči Jánovi Pongaczovi, daroval mu Starhrad a Strečno. Pongráczovci s pomocou Jána Jiskru z Brandýsa ovládli viaceré hrady na Považí, za čo im snem v roku 1453 odňal majetky a postavil ich mimo zákon. Rozsudok zrušil kráľ Ladislav Pohrobok a Pongráczovci sa stali županmi Liptovskej stolice. Pongráczovci mohli hrad a majetky plne využívať až od roku 1462 za vlády Mateja Korvína, ktorý im potvrdil vlastníctvo. Napriek Matejovmu potvrdeniu bolo vlastníctvo Pongráczovcov problematické. Preto dostal panovníkov veliteľ Pavol Kiniži príkaz, aby pre Štefana Pongrácza ubránil Starý hrad, čo sa mu aj podarilo. Definitívnými vlastníkmi hradu a panstva sa stali až 12. Septembra 1475. Uvedenie do vlastníctva vykonal za turčiansky konvent páter Urban. Odvtedy hrad s panstvom ostali v rukách Pongráczovcov  a rodín, ktoré sa s nimi dostali do blízkeho príbuzenstva. Hrad však napriek tomu začal na prelome 15. a 16. storočia pustnúť. 54600.jpgOdľahlý hrad bol pre rod záťažou a tak traja jeho členovia žiadali cisára Ferdinanda I., aby mohli hrad zbúrať a postaviť iný na prístupnejšom mieste. Prekážalo im najmä to, že lokality panstva boli od hradného centra pomerne vzdialené , čo oslabovalo hospodárske zázemie hradu. Panovník ich žiadosti vyhovel, ale hrad nakoniec nezbúrali. Namiesto hradu postavili na svojom panstve dva kaštiele v Krasňanoch a Nededzi. Nepokojne udalosti  17. storočia ovplyvnili pôvodné rozhodnutie zbúrať Starý hrad. Objekt si naďalej ponechali a oveľa viac sa starali o jeho údržbu, rozšírenie a vybavenie.  Hrad sa v búrlivom období ukázal ako veľmi užitočný.  V prvej polovici 17. storočia sa uskutočnili malé úpravy a dostavby. Používanie hradu si vynútila aj pohroma, ktorá postihla novovybudovaný kaštieľ v Krasňanoch, ktorý vyhorel. Jeho obnova trvala niekoľko rokov. Viaceré práce na hrade dali vtedy urobiť Ján a Daniel Pongrácz. Značné úsilie pri údržbe hradu vyvinuli Samuel Lužinský a jeho manželka Juliana Pongráczová. Hrad sa potom ubránil Thokolyho povstalcom aj bez moderného opevnenia. Prispela k tomu aj pomoc zo Strečna v sile 25 jazdcov a 80 pešiakov. Začiatkom 18. storočia hrad poskytol zázemie oddielom Františka II. Rákocziho. Pongráczovcom bol preto zabavený, ale po vyhlásení Satmárského mieru im bol opäť opäť vrátený. Ich záujem o hrad sa skončil v polovici 18. storočia, kedy na hrade bola ešte niekoľkočlenná posádka. Neskôr sa už o údržbu objektu nikto nestaral.  Starý  hrad postupne chátral až po súčasnú podobu.  

Podľa publikácií autorov: A. Lombardini, Martina Bernátová, Ing. PhDr. Miroslav Plaček               

                                                                                               

                                                                                                spracoval Pavol Cvacho

   

 

Starý hrad -Varín

4. 12. 2015

 

 

Táto stránka je určená pre všetkých priaznivcov a obdivovateľov Starého hradu, ktorým nie je ľahostajny jeho osud.Privítame ďalšie fotografie,  a kresby hradu. V prípade záujmu o spoluprácu sa ozvite na náš kontakt.

 

 

 

 
 

 

Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< júl / 2020 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 33484
Mesiac: 978
Deň: 32